Windows Media Services
Digital Rights Management
Rozdiel medzi streamingom a downloadom
Aby mohol byť obsah doručený užívateľovi je potrebné vytvoriť spojenie medzi serverom a klientom (browserom). Pri downloade musí byť na disk užívateľa prenesený celý súbor, čo vytvára určité negatíva - nie je možné ho pred stiahnutím použiť, obsah zaberá diskovú kapacitu a na sťahovanie je použitá maximálna prenosová kapacita siete. V prípade streamingu zostáva celý obsah len na serveri, klientovi je prenášaný len takou rýchlosťou, ktorá je potrebná na správne zobrazenie, je možné živé vysielanie a je možné regulovať kvalitu vysielania.
Streamingové riešenia porpodujú 2 typy vysielania - "Unicast" (t.j. vysielanie každému účastníkovi zvlášť) a "Multicast" (umožňuje streaming vysielať celej skupine užívateľov naraz). Unicast má výhodu v tom, že menej zaťažuje sieťové zdroje, užívateľ má priamu kontrolu nad streamovaným obsahom a je možné dôkladne sledovať užívateľove akcie. Multicast má využitie iné - slúži na vysielanie obsahu do celej siete, čo znižuje predovšetkým zaťaženie servera, užívatelia však nad vysielaným obsahom nemajú žiadnu kontrolu,môžu sa v vysielaniu len pripojiť a sledovať ho. Multicast je elektronickou obdobou televízneho vysielania.
Typy obsahu
Streaming môže mať 2 typy obsahu:
- živé vysielanie (Live Content)
- predpripravený obsah (Prerecorded Content)
Vo väčšine aplikácií je streamovaný obsah predpripravený a uložený na streamingovom serveri (v prípade Windows Media Services ide o formáty WMA a WMV). V prípade, že je potrebné živé vysielanie, stačí mať digitálnu kameru ktorou je živé dianie zaznamenávané. Nástroje na online digitalizáciu a komprimáciu vysielania sú väčšinou súčasťou streamingového serveru. To, že ako živý, tak prepripravený obsah je možné vysielať aj cez Unicast, aj Multicast je samozrejmé.
|
 |
 |
Zabezpečenie obsahu
Obsah môže byť zabezpečený dvomi základnými metódami:
- zabezpečenie na úrovni súborového systému
- DRM (Digital Rights Management)
Prvá metóda slúži na overovanie užívateľov na úrovni domény, resp. súborového systému. Je to metóda, ktorá je v rámci vnútropodnikových riešení väčšinou vyhovujúca, pretože je jednoduchá na implementáciu (náročnosť nasadenia je prakticky nulová), negeneruje žiadne dodatočné náklady, nie je na jej implementáciu nutný žiadny špeciálny software. Nevýhodou je to, že jediné, čo je možné autentifikáciou riešiť je len prístup k obsahu - užívateľovi je prístup k obsahu umožnený, alebo zakázaný. Nič viac, nič menej.
DRM je v oblasti zabezpečenia obsahu ďaleko sofistikovanejší. Je to dané tým, že DRM umožňuje riadiť nielen prístup k obsahu, ale aj množstvo ďalších práv. Ide predovšetkým o možnosti:
- nastavenia platnosť obsahu - t.j. obsah je pre daného užívateľa k dispozícii len v určitom časovom úseku,
- nastavenia počtu spustení/prezretí obsahu a to nielen na jednom počítači, ale aj na viacerých,
- riadiť, či smie byť daný obsah napálený na CD nosič,
- oddelenia obsahu od samotnej licencie, čo umožňuje užívateľovi si zakúpiť novú licenciu, bez toho, aby musel obsah opätovne sťahovať
|
|